Obec sa nachádza v Nízkych Beskydách, v Ondavskej vrchovine, v strednej časti údolia Radomky, severovýchodného prítoku rieky Topľa. V extravilánu obce, za hranicami vlastnej zástavby sa nachádza mokraď "Slatina pri Šarišskom Štiavniku" o ploche 8 000 m².
V modrom štíte na zvlnenej zelenej pažiti vyrastajú štyri zlaté klasy. Naľavo od nich je stojaci striebroodetý muž v čiernom klobúku a krpcoch. Ľavicou sa opiera o striebornú palicu. Nad zlatými klasmi je obrátený strieborný polmesiac. To všetko je prevýšené striebornými hviezdami v horných rokoch štítu. Znamením erbu je poľnohospodársky a zamestnanecký motív podľa odtlačku pečatidla zo začiatku 19. storočia na písomnosti z roku 1854. Erb je zapísaný v Heraldickom registri SR pod číslom HR: R-53/1997. Autormi erbu sú Jozef Petrovič a Mikuláš Lovacký.
Vlajka obce pozostáva z štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (2/8), zelenej (2/8), žltej (2/8) a bielej (2/8). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
V roku 1274 kráľ Ladislav IV. daroval radomský majetok bratom Itemerovi Uzovi a Štefanovi z roku Tekule. Pri tej príležitosti vznikla listina, v ktorej je darovaný majetok charakterizovaná ako roľnícky obrábaný, ale aj miesto častých lovov. Z toho je zrejmé, že na darovanom majetku jestvovalo radomské sídlisko pred rokom 1274. Napokon v listine z roku 1277 je Radoma jednoznačne uvedená ako dedina.
V písomnostiach z 13.-16. storočia sa vyskytuje len pod názvom Radoma a v jeho pravopisných obmenách. Pozoruhodné je, že nemá maďarský variant. Pravdepodobne pre ľahkú výslovnosť v maďarčine, ale aj pre nejasný obsah už aj vtedajším Slovákom. Treba upozorniť, že v 14. storočí sa názov Radoma vzťahoval aj na panstvo, ku ktorému patrili majetky a dediny v strednej a hornej časti doliny Radomky.
Starobylý názov a rozvinutosť dediny v 13. storočí vedú k názoru, že Radoma je najstaršou dedinou v doline Radomky a patrí k najstarším v okolí a severnom Šariši vôbec. Jestvovala nepochybne pred 11. storočím. Východne od Radomy bolo
hradisko, po ktorom zostal názov, dnes už patriaci k osade Hradisko. Tamojšie hradisko nepochybne vybudovali obyvatelia Radomy, ktorým slúžilo pre 11.-12. storočím.
Podľa obsahu uvedenej listiny Radoma do roku 1274 patrila uhorským kráľom a od roku 1274 zemanom Tekulovcom. Avšak listina kráľa Ladislava IV. informuje v tom, zmysle, že Radomu a iné dediny v severnom Šariši udajne už kráľ Štefan V. (1270-1272) daroval Ottovi z Biebersteinu, a kráľ Ladislav IV. tie dediny, teda aj Radomu, Ottovi v roku 1277 znova daroval.
Obsah listiny sa však prieči zistiteľným skutočnostiam a ustanovenie o darovaní majetkov v roku 1277 sa neuskutočnilo. Radoma od roku 1274 patrila Tekulovcom. Synovia Itemera v roku 1298 predali svoju časť radomského majetku šľachticovi Sinkovi, synovi Tomáša, vlastníkovi panstva Šebeš, ale radomské panstvo aj v prvej polovici 14. storočia patrilo Tekulovcom. V 40-tych rokoch časť radomských majetkov patrila šľachticovi Zonkovi, ktorú kráľ Ľudovít v roku 1352 daroval Petrovi Cudarovi.
Cudarovci neskôr získali alebo zabrali tekulovský časť a pripojili ju k panstvu Makovica. V 20-rokoch 15. storočia časť Radomy patrila šľachticovi z Drienova. V druhej polovici 15. a v 16. storočí celá Radoma bola majetkovou súčasťou panstva Makovica. Patrila k slovenským dedinám panstva.
Radomské sedliacke domácnosti okrem richtárovej v roku 1472 zdanili od 80 port, takže Radoma bola najväčšou dedinou v okolí. Neskôr sa časť sedliakov odsťahovala, ale najviac ich zutekalo, prípadne zahynulo počas vpádov poľského vojska v rokoch 1471-1472 a 1491-1492. Po nich v roku 1492 zostali v Radome len dve sedliacke domácnosti, lebo 30 nedávno dedinu opustilo. V dedine bol ja mlyn. Cudarovci, aby podporili obnovenie dediny poskytli pravdepodobne usadlíkom zákupné práva. V 16. storočí tu už žila domácnosť šoltýsa.
Sedliacke domácnosti v rokoch 1548, 1567 a 1588 zdanili od 2,5, 3, resp. 4 a ¾ porty, pričom v roku 1567 štyri domácnosti hospodárili na polovičných a štyri na štvrtinových usadlostiach. V uvedených rokoch tu boli 4, 8 a žiadna želiarska domácnosť. V roku 1600 sídlisko pozostávalo z 23 obývaných poddanských domov, domu šoltýsa, prípadne aj mlyna.
V 16. storočí v Radome postupne pribúdalo sedliackych domácností a domov, takže koncom 16. storočia bola stredne veľkou dedinou. Mala takmer výlučne poddanské obyvateľstvo.
V 17. storočí patrila Rákócziovcom, v 19. storočí Szirmayovcom a iným. Roku 1787 mala 45 domov a 413 obyvateľov, 1828 56 domov a 429 obyvateľov. Obyvatelia Radomy sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a pracovali v lesoch. V rokoch 1850-1880 sa mnohí vysťahovali.
Obec si zachovala poľnohospodársky ráz aj po 1918. JRD bolo v obci založené v roku 1959. Časť obyvateľstva pracuje v priemyselných závodoch v Giraltoviach, Svidníku a Košiciach.
Zdroj: Wikipedia
